Ulrike Schweikert - Voňa krvi

Nemecký originál: Der Duft des Blutes

Rok vydania: 2012

Rok napísania diela: 2008

Počet strán: 256

Vydavateľstvo: BRÁNA

Anotácia: Upír Peter von Borgo precitne z dlhého spánku v jednom z hamburských skladíšť. Vo vzduchu sa v tom momente vznáša omamná vôňa krvi, ktorá mu pripomína jeho prvú a doposiaľ jedinú lásku, ktorú zabil pred 350 rokmi omylom v krvavom opojení. Prameňom jeho novo prebudenej túžby je komisárka Sabine Bernerová, ktorá sa dostane do blízkosti jeho skladišťa pri jednom zo svojich policajných vyšetrovaní. Upír ju začne prenasledovať. Komisárka má medzitým na starosti tajomnú sériu vrážd žien, exmanžela, dotieravého suseda...

Moje hodnotenie: Knižka je veľmi pekná už len svojím designom - krásne prepracovaný obal, pavučinová doska, aj označenie kapitol (pri každej sú roztomilí netopieri) a nechýba ani krvavočervená lacetka a lá stuhová záložka. 

Upírska tematika je môjmu srdcu veľmi blízka! Zbožňujem upírov v románoch, ale neznášam klišé, a táto knižka je pravým opakom monotónnosti a nudy - v rámci deja nechýbajú zvraty, vášeň, napätie, a samozrejme, kopa upírskych "bozkov", pri ktorých tečie nie len krv...

Od prvej kapitoly ma autorka vtiahla do deja a musím uznať, že v mojich predstavách vytvorila dokonalú temnú, gotickú, anarchistickú atmosféru, aká panovala napr. v mojom obľúbenom filme "Vrana". Upír pôsobí tajomne a sexy zároveň, komisárka nebojácne tvrdo a pritom žensky, atmosféra príbehu je nabitá vášňou, vraždami a miestami aj humornými dialógmi. A čo je najdôležitejšie - nenudila som sa a pri vykreslení upírskeho života som nemusela prevracať očami, pretože autorka ho vykreslila bravúrne! Nemám čo vytknúť!

10/10  

   

Autorka je jedna z najúspešnejších spisovateľov historických románov. Neskôr napísala svoju prvú fantasy ságu, po ktorej mala okamžite úspech. Žije a tvorí neďaleko Stuttgartu. K svojim románom hovorí: "Upíri ma fascinujú a vždy bolo mojím prianím napísať túto knihu."

Ukážka z knižky (pre správne navnadenie):

"  Peter von Borgo si vybral z očí tmavé kontaktné šošovky. Konečne ju videl v celej svojej kráse: modravé pulzujúce tepny pod mladou pokožkou, jemné biele chĺpky, ktoré sa pod jeho dychom napriamili, dlhé štíhle končatiny... Keď si mohol vybrať, uprednostňoval ženy, mladé, štíhle a s omračujúcou krásou.

Končekmi prstov prechádzal upír po jej krku, ďalej cez špičky jej pŕs, cez ľahko vypuklé rebrá, cez pevné brucho vybojované mnohými hodinami strávenými vo fitness centre. V horúcich vlnách v ňom začala stúpať chuť. Pocítil ťahanie za svojou hornou perou, keď sa mu začali vysúvať špicáky. Ronja sa napoly vzpriamila a hľadela do červene žiariacich očí.

"Ššš," zašeptal a položil si prst na ústa. "Poď, pozri sa na mňa, pozri sa mi do očí."

Vzal jej hlavu oboma dlaňami a vpíjal sa tak dlho do jej modrých očí, než sa jej pohľad zakalil. Potom nechal jej telo poklesnúť späť do červeného saténu. Ešte okamih nad ňou kľačal a vychutnával si ten opojný pocit tušenej radosti, avšak potom už sa nedokázal ovládnuť. Zaťal svoje zuby do jej jemnej pokožky, presne tam, kde jej na krku modravo a teplo tepala tepna, až mu začala jej krv hrejivo a chutne prúdiť do hrdla.  "
-s, 23-24